Osobnosti NM
Spomienka na Doc.MUDr.Štefana Hupku,DrSc.a jeho vplyv na rozvoj nukleárnej medicíny
Izabela Makaiová, Juraj Kaušitz, Františka Borovičová, Marta Vivodová, Štefánia Podaná, Jaroslav Veselý , Soňa Kováčová, Soňa Skrašková, Alžbeta Furiová, Dominik Tomek, Klára Aksamitová, Peter Bánki, Eva Takácsová, Jana Tomeková, Juraj Švec
Klinika nukleárnej medicíny Onkologického ústavu sv.Alžbety, Lekárskej fakulty UK a Slovenskej zdravotníckej univerzity
22.mája 2013 by sa bol doc. MUDr.Štefan Hupka, DrSc. dožil 93.narodenín, avšak pred 5 rokmi nás opustil. Narodil sa 22. 05. 1920 v Trnave. Pochádzal z rodiny trnavského stredoškolského profesora, ktorý vyučoval na Gymnáziu Jána Hollého slovenčinu a latinčinu. Život mu dala mamička Agneša, rodená Jesenská ako staršiemu dieťaťu. Ďalší syn bol Jozef, o tri roky mladší. Ľudovú školu absolvoval v Trnave a vzhľadom k tomu, že sa dobre učil, prijali ho zo 4. triedy ľudovej do 1.triedy gymnázia. Časť stredoškolských štúdií absolvoval v Trnave a po preložení otca na gymnázium do Bratislavy tu dokončil štúdium, a v roku 1938 maturoval s veľmi dobrým prospechom. Ešte toho istého roka na jeseň, zapísal sa na Lekársku fakultu UK v Bratislave, kde bol aj v roku 1944 promovaný na doktora všeobecnej medicíny. Už na strednej škole javil záujem o prírodné vedy, najmä fyziku a chémiu, a preto po absolvovaní 1.ročníka lekárskeho štúdia sa uchádzal o miesto demonštrátora na Ústave lekárskej fyziky a sem ho prijal mladý a sympatický učiteľ doc. MUDr. Jozef Skotnický, a na tomto mieste zotrval ako vedecká pomocná sila a výpomocný asistent až do promócie dňa 28.júna 1944.Prof. Skotnický bol teda prvým vysokoškolským učiteľom a jemu patrí úprimná vďaka doc.Hupku za hlboké a rozsiahle znalosti z lekárskej fyziky a priľahlých lekárskych odborov využívajúcich už vtedy v praxi vyšetrovacie metódy, ktoré sa zakladali na objavoch modernej fyziky. Spolupráca doc.Hupku s doc.Skotnickým skončila v roku 1949, pretože prof.Skotnický dostal miesto na Lekárskej fakulte v Košiciach a tam sa aj odsťahoval. Po ukončení štúdia na LFUK nastúpil ako asistent na Ústav pre lekársku fyziku. Na Ústave pre lekársku fyziku sa venoval pedagogickej činnosti a ďalšiemu hlbšiemu štúdiu fyziky, fyzikálnej chémie a v tom období sa rozvíjajúcej biofyzike. V tejto časti životopisu pána doc.Hupku je dôležité uviesť, najvýznamnejšiu udalosť jeho osobného života, ktorá sa udiala v roku 1945, kedy sa oženil a vzaj si za manželku Kvetoslavu, rod.Rasslovú, ktorá ho obdarila počas nasledujúcich troch rokov troma zdravými deťmi. V roku 1947 sa narodila dcéra Viera, lekárka, vysokoškolská profesorka, doktorka lekárskych vied, pôsobiaca na I.internej klinike Slovenskej zdravotníckej univerzity, Katedre nefrológie, v roku 1948 sa narodil syn Vladimír, ktorý je tiež lekár, detský lekár docent- pracuje v Detskej fakultnej nemocnici, a v roku 1949 sa narodil syn Štefan, ktorý v súčasnosti pracuje ako odborný lekár – otolaryngológ v Železničnej nemocnici.Po odchode prof.Skotnického sa doc.Hupka pokúsil získať miesto s klinickým zameraním a to sa mu podarilo v roku 1947, kedy sa ho ujal prof.MUDr.Ladislav Dérer, neskôr tiež akademik, prednosta I.Internej kliniky, zapojil doc.Hupku do svojho zboru asistentov a pod jeho vedením si začína osvojovať vedomosti z internej medicíny. V tom období získal doc.Hupka od prof.Dérera veľa cenných nových a najmä klinických znalostí a získal špecializáciu z internej medicíny. V tomto období však MUDr.Alojz Winkler a prof.Viliam Thurzo požiadali prof.Dérera, aby ich dvoch (Winkler a Hupka) prepustil do Onkologického ústavu a tak v roku 1952 obaja takmer súčasne prestúpili na tento ústav, za účelom posilnenia vedecko-výskumnej stránky. Prechodom doc.Hupku na Onkologický ústav sa jeho situácia zmenila. Profesor Thurzo akceptoval návrh doc.Hupku použiť umelé rádioizotopy na značkovanie bielkovín a potom sledovať ich správanie v experimente. Spracovaním výsledkov z týchto pokusov vznikla práca, ktorá bola zhrnutá pod názvom:“ Štúdium interáxie histónu z izolovaného teľacieho brzlíka s bielkovinami plazmy“ a predložil ju na Ústav experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied. Sekcia biologických a lekárskych vied 14.7.1960 akceptovala prácu a doc.Hupkovi za ňu udelila vedeckú hodnosť kandidáta lekárskych vied. V roku 1957 doc.Hupka musel prácu prerušiť, pretože prof.Thurzo mu oznámil pozvanie na školiace miesto na Katedru medicínskej rádiológie Botkinskej Bolnice v Moskve. Skoro zistil, že sa jednalo o 6 - týždňový školiaci pobyt v Moskve u prof.V.K.Modestova pre českých a slovenských lekárov pracujúcich s umelými rádioizotopmi. Pochopiteľne, s radosťou sa pán doc.Hupka zúčastnil tohto školenia, bolo to totiž prvým zahraničným pracoviskom zameraným priamo na použitie umelých rádioizotopov pre lekárov v medicíne. A tak ihneď po návrate z Moskvy doc.Hupku prepadla myšlienka takého kurzy usporiadať u nás. Z toho dôvodu doc.Hupka požiadal slovenský Ústav pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov o možnosť usporiadať kurz pre využitie rádioizotopov v medicíne. Jedno je však isté že prevažnú časť tvorili českí účastníci, menej slovenskí. Náš doškoľovací ústav pomerne rýchlo ustanovil Subkatedru nukleárnej medicíny a doc.Hupka sa stal prvým vedúcim katedry učiteľského zboru ústavu. Tí prví účastníci kurzov českých a slovenských oddelení sa stali prvými a ďalšími prednostami ústavu. V roku 1959 bol doc Hupka pozvaný MZ ČR na 1 – mesačný študijný pobyt v Laboratóriách Inštitútu Curie v Paríži, čo bola prvá študijná cesta na takéto vychýrené a špičkové vedecké pracovisko. V roku 1961 prekvapilo doc.Hupku ďalšie pozvanie cez MZ ČR, nastúpiť na 10 mesačný študijný pobyt v Belgicku do laboratórií Experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity v Bruseli, ktoré viedol prof. Bastenie. Pri príchode do Bruselu sa pustil do práce s dr.Dumontom, od ktorého sa naučil postup využitia glukózy pri jej metabolických premenách, pričom sa využívala glukóza značkovaná na prvom uhlíku alebo na šiestom uhlíku, čo umožňovalo sledovať jej premeny in vitro na tenkých tkanivových rezoch rôznych orgánov a ich vzájomne porovnávanie. Bola to metóda veľmi náročná a končila izoláciou preparátov, ktorých aktivitu bolo možné merať len Geiger-Mullerovou trubicou s veľmi tenkým okienkom alebo špeciálnym prístrojom určeným na mäkké beta lúče. Po návrate z Belgicka pokračoval doc.Hupka vo svojej práci na Onkologickom ústave a až v roku 1964 získal dekan Lekárskej fakulty v Bratislave súhlas, aby doc.Hupka prevzal pracovný úväzok na výučbu biofyziky a nukleárnej medicíny a pretože doc. Hupka ostával pracovať v Onkologického ústave, tak bol z toho úväzok externého pracovníka LF vo funkcii prednostu Katedry biofyziky a nukleárnej medicíny a v tomto pracovnom vzťahu zotrval od roku 1964 do roku 1977. V tejto dobe prof. Thurzo rozdelil Onkologický ústav na časť výskumnú so všetkými výskumnými laboratóriami, ktoré boli pridelené do ústavov Slovenskej akadémie vied. Keďže doc. Hupka pracoval na klinickej časti ústavu, tak naďalej zotrval na Ústave klinickej onkológie ako prednosta Oddelenia nukleárnej medicíny tohto ústavu. V roku 1966 pozval do Viedne doc. Hupku prof. Rudolf Hofer na dvojmesačný študijný pobyt za účelom výmeny ich skúseností. V roku 1977 prenechal doc. Hupka funkciu prednostu Katedry lekárskej biofyziky a nukleárnej medicíny a na jeho miesto prešiel Doc. Ing.Vít Šajter,CSc. ako prednosta Lekárskej biofyziky a doc. Hupka prešiel ako externý prednášateľ a skúšajúci nukleárnej medicíny. Posledný 2 – mesačný študijný pobyt doc. Hupku sa uskutočnil v roku 1980 na Ústave nukleárnej medicíny v Heidelbergu, ktorý sprostredkovala Medzinárodná komisia atómovej agentúry. Tento ústav sa od predchádzajúcich pracovísk líšil veľkosťou, pretože to bol Ústav nukleárnej medicíny a z toho dôvodu mali už dlhšiu dobu v užívaní cyklotrón a tiež malý reaktor. A práve tieto dve zariadenia na výrobu rádionuklidov boli centrom študijného pobytu doc. Hupku, ktorý sa vrátil so skúsenosťami a predstavou čo by dalo robiť na nich v rámci nukleárnej medicíny. Doc.Hupka roku 1951 prešiel do služieb vtedajšieho Výskumného onkologického ústavu, a to je už obdobie, v ktorom sa v Československu stali dostupnými aj umelé rádionuklidy a prvé nukleárne meracie prístroje. Doc.Hupka začal systematicky rozvíjať využitie týchto nových prostriedkov jadrovej fyziky spočiatku v experimente vo forme „stopovacej metódy“ pri riešení výskumných úloh a neskôr aj v klinickej praxi. Je to obdobie zrodu nového lekárskeho odboru, ktorý je dnes známy ako nukleárna medicína. Vzhľadom k tomu, že nukleárna medicína sa stále v širšom rozsahu uplatňovala v lekárskej praxi, doc. Hupka vypracoval v rámci novej prístavby klinickej časti Výskumného ústavu onkologického plány prvého účelovo stavaného klinického oddelenia nukleárnej medicíny, ktorého činnosť začala v roku l965 a stal sa jeho prvým prednostom. Vybudovaním tohto prvého oddelenia nukleárnej medicíny na Slovensku doc. Hupka splnil základný predpoklad pre všestranný rozvoj nukleárnej medicíny. Pretože oddelenie pozostávalo z diagnostickej a posteľovej časti umožnil sa rozvoj aj náročnejších diagnostických a liečebných postupov využívajúcich umelé rádionuklidy v klinickej praxi. Popri týchto povinnostiach sa venoval možnosti ďalšieho rozvoja fyziky, najmä jej využitia v lekárskej praxi, s ktorou bol už vtedy v bezprostrednom kontakte. Je preto pochopiteľné, že mnohosľubný objav využitia umelých rádionuklidov v biológii a v lekárstve ho natoľko upútali, že nakoniec boli rozhodujúcim faktorom pri určovaní jeho ďalšej životnej dráhy. Keď sa v 60-tich rokoch výučba nukleárnej medicíny začlenila do pregraduálneho lekárskeho štúdia, poveril dekan LFUK doc. Hupku výučbou tohoto predmetu, a tak sa rozširuje pedagogická činnosť na jeho oddelení aj o stáže pre študentov LFUK. Prakticky od svojho vzniku stáva sa toto oddelenie aj klinickou základňou pre postgraduálnu výučbu nukleárnej medicíny a celoštátne kurzy, ktoré sa v tom období uskutočňovali na tomto pracovisku a boli prvými akciami tohto druhu v Československu. Pretože sa v roku 1967 osamostatňuje nukleárna medicína ako nadstavbový špecializovaný odbor, vytvára sa Subkatedra nukleárnej medicíny ILF (terajšie SZU) a doc. Hupka jej vedúcim. V tejto funkcii formou kurzov a pravidelných školiacich pobytov vychoval rad bývalých aj terajších vedúcich pracovníkov nukleárnej medicíny.
Vedecko-výskumná a odborná činnosť doc. Hupku je veľmi bohatá a jej
úspešnosť možno stručne charakterizovať niekoľkými skutočnosťami:
- v roku 1959 obhájil hodnosť CSc.
- v roku 1963 obhájil pedagogickú hodnosť Doc.
- v roku 1980 obhájil hodnosť DrSc.
Doc.Hupka spublikoval ako autor alebo spoluautor vyše 150 vedeckých
prác doma, aj v zahraničí. Počet odborných prednášok sa ráta na niekoľko
stoviek. Veľa rokov doc. Hupka koordinoval vedecko-výskumnú činnosť v
odbore nukleárna medicína na Slovensku. Odborno-spoločenská činnosť doc.
Hupka tiež súvisela s jeho pracovným zameraním. Od roku 1956 bol
zakladajúcim členom všetkých odborných spoločnosti zahrňujúcich
nukleárnu medicínu buď v Československu, Slovensku, ako aj v Európe.
Zúčastnil sa všetkých slovenských a českých odborných podujatí
nukleárnej medicíny a na mnohých zahraničných, európskych a svetových
podujatiach. Veľa rokov bol poradcom Ministra zdravotníctva SR, teda
hlavným odborníkom MZSR pre nukleárnu medicínu. Za svoje zásluhy bol
veľakrát poctený mnohými uznaniami.Uvedený stručný prehľad celoživotného
diela doc. Hupku je možno doplniť aj retrospektívnym pohľadom do jeho
životnej púte, v ktorej vo svojom vývoji podliehal mnohým objektívnym a
subjektívnym vplyvom. Náklonnosť k prírodným vedám, najmä k fyzike
prejavoval už od mladosti. Ťažko vysvetliť, prečo sa tieto jeho záujmy
neuplatnili pri voľbe smeru vysokoškolského štúdia, je však isté, že
viditeľne ovplyvnili jeho zameranie v medicíne. Dnes nemožno pochybovať,
že len vďaka svojim hlbokým vedomostiam v odbore fyziky, biofyziky a
lekárskej prístrojovej techniky doplnených o klinickú prax mu neskôr
umožnili rozvíjať nový a na teoretické znalosti tak náročný odbor ako je
nukleárna medicína. Akademikovi Dérerovi vďačí nielen za svoju klinickú
erudíciu, ale aj za to, že mu ako prvý ukázal cesty racionálneho a pre
medicínsku prax prospešného využitia jeho schopností. Bol prvý, ktorý so
svojimi spolupracovníkmi zostrojil pohybový gamagraf a spolu s dr.
Skupenovou jeden z prvých profilografov v Strednej Európe. Z jeho popudu
sa zostrojil rad drobnejších, ale klinicky veľmi užitočných zariadení
ako je prístroj na meranie kožnej teploty na princípe termočlánku,
laboratórne lyofilizačné zariadenie, najmä však unikátne zariadenie pre
kyvetovú elektroforézu, ktorú vypracoval s doc. Winklerom, za ktorú
dostali vyznamenanie. 0d prof. Běhounka nadobudol prvé vedomosti z
oblasti dozimetrie ionizujúceho žiarenia,
- prvé systematické štúdium
v odbore nukleárna medicína absolvoval v roku 1957 spolu s viacerými
československými odborníkmi na Katedre medicínskej rádiológie
Všezv.Inšt.Doškol. v Moskve u prof.Modestova,
- za svoje zameranie na oblasť onkológie vďačí akademikovi Thurzovi,
ktorý ho v tejto orientácii usmerňoval a jeho prácu všemožne
podporoval. Doc.Hupka, ktorý stál pri kolíske nukleárnej medicíny, stál v
priebehu jej rozvoja a mal možnosť od jej prvopočiatkov v 50 - tich
rokoch, kedy boli k dispozícii už komerčne dostupné umelé rádioizotopy ,
pretože tieto už boli
- vyrábané od roku 1931 v cyklotróne (Lauwrence) a
- v roku 1942 bol zostrojený prvý experimentálny jadrový reaktor (Fermi) Prvá komerčná ponuka umelých rádionuklidov vedeckej a lekárskej verejnosti – „shopping list“, ktorá bola spublikovaná v časopise Science 14.júna 1946 ponúkala rádioaktívne prvky vyrábané v reaktore v Oak Ridge alebo v Brookhavene a v cyklotróne v Berkelye. Postupne ako boli komerčne dostupné umelé rádionuklidy s dlhším polčasom rozpadu, resp. rádiofarmaká, stali sa dostupné aj u nás . Začali sa dovážať do vtedajšieho Československa z európskych rádiochemických centier Amersham a Mallinckrodt (dnes je podobných výrobcov väčšie množstvo). Najstaršie pracoviská, okrem rádioizotopového pracoviska Onkologického ústavu v Bratislave (doc.Hupka, dr.Šimko, dr.Skupenová) postupne vznikli ďalšie pracoviská, a to : vo Fakultnej nemocnici Bratislave, vedúci doc.Janotka, prof. Pecháň, vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, vedúci dr.Pokorná, prof.Zimáček, vo Fakultnej nemocnici v Martine, vedúci prof.Holan, a potom vznikli ďalšie, dnes je 13 funkčných oddelení nukl.med.: - 3x Bratislava, Trnava, Nitra, B.Bystrica, Ružomberok (VN), Poprad, Rožňava, 2x Prešov a Michalovce. Na detekciu rôznych druhov žiarenia sa postupne využívali fotografické platne, spintariskopy, Wilsonova hmlová komora, potom neskôr (1928) Geiger-Mullerova trubica a elektroskop a v roku 1965 sa prvýkrát využil scintilačný detektor.
V 50-tich rokoch minulého storočia sa začali pokusy o zostrojenie zobrazovacích scintilačných detektorov:
1952 – Kuhl – prvý pohybový gamagraf (scintigraf) - skener
1956- Hupka - prvý gamagraf - profilograf,
1957- Hal Anger – prvá scintilačná kamera, u nás 1967,
1976- SPECT- Kuhl – u nás 1984,
1970- pozitrónová emisná gamagrafia, u nás bola prvá PET kamera zakúpená v roku 2000 v rámci deblokácie z ruského dlhu (5 rokov sa dovážalo rádiofarmakum 18FDG z ÚJV Řež pri Prahe, v roku 2005 bol zakúpený malý cyklotrón CYCLONE 18/9 IBA (zo štátnych prostriedkov) a ďalšia nová PET/CT kamera s možnosťou hybridnej fúzie s CT, a bolo by ich 4-5 PET/CT - to bol „náš sen“ - ale v roku 2013 sa vrátila jedna z nich výrobcovi pretože neboli výkony platené poisťovňou ( aj to je možné v SR !). Na našej PET kamere sa upresnenie lokalizácie ložiska vykonávalo len softverovou fúziou s prineseným nálezom CT alebo s MR vyšetrenia, v súčasnosti sme inštalovali po 12 rokoch aj my na naše pracovisko novú kameru s možnosťou hybridnej fúzie PET/CT.
Plány Cyklotrónových „projektov“ v SR :
- v roku 1981 v rámci plánovania IKEM (3 cyklotróny: Ba, BB, KE),
- roku 1989 – projekt MFF UK,
- v roku 1990 projekt Onkolog. ústavu Kramáre,
všetky boli bezúspešné,
- v roku 1995 - projekt deblokácie konečne v roku 2000 prvá PET kamera
a dnes už vlastná výroba 18FDG u nás a dokonca 4-5 PET/CT a SPECT/CT
O veľkom klinickom význame výroby pozitrónových rádiofarmák so zameraním na využitie najmä 18FDG – fluorodeoxyglukózy v onkologickej, neurologickej, a kardiologickej indikácie, PETu v SR sme veľakrát počuli v priebehu 12 rokov a tešíme sa na skutočnosť, že sme našu kameru mohli vymeniť za PET/CT.
Vážený pán doc. MUDr. Štefan Hupka, DrSc, drahý náš účiteľ,
ďakujeme Ti, že si nás naučil láske k tomuto nádhernému dobrodružnému odboru pri zrode ktorého si stál, dozeral si na jeho rozvíjanie a jeho vyvrcholenie až do metabolickej (molekulárnej) formy diagnostiky a liečby.
Tvoji spolupracovníci